Každý zamestnávateľ má povinnosti týkajúce sa pracovnej zdravotnej služby a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí dodržiavať. Špecifické povinnosti mu vznikajú už pri zamestnaní prvého zamestnanca. V tomto článku zhrnieme len základné povinnosti zamestnávateľa pri prijatí prvého zamestnanca, ktoré sa týkajú pracovnej zdravotnej služby  a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Legislatíva upravujúca BOZP a PZS

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci úzko súvisí s pracovnou zdravotnou službou. Cieľom obidvoch týchto oblastí je zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a to hlavne predchádzaním rizík a ochranou pred nimi. 

Pracovnú zdravotnú službu upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“). Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci upravuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). K týmto zákonom prináleží aj kvantum vyhlášok a nariadení.

Zákon o ochrane verejného zdravia a zákon o BOZP ukladá zamestnávateľom mnoho povinností. Tie sa líšia v závislosti od veľkosti zamestnávateľa alebo predmetu činnosti zamestnávateľa a zdravotných rizík, ktoré s tým súvisia.

Vznik povinností týkajúcich sa BOZP a PZS

Pracovná zdravotná služba a bezpečnosť a ochrana zamestnancov pri práci sa týkajú len zamestnávateľov. Ak podnikateľ nemá svojich zamestnancov, PZS a BOZP sa naňho nevzťahujú.

Definícia zamestnávateľa je podobná v zákone o ochrane verejného zdravia aj v zákone o BOZP. Zamestnávateľom je fyzická alebo právnická osoba, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov alebo osoba zamestnávajúca fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. V zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je uvedené, že pracovnoprávne vzťahy vznikajú uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru

Podnikateľ sa teda stáva zamestnávateľom uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Z čoho vyplýva, že ak má podnikateľ minimálne jedného zamestnanca zamestnaného na pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, vznikajú mu povinnosti týkajúce sa pracovnej zdravotnej služby a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu

Pri zamestnaní prvého zamestnanca vzniká podnikateľovi povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby. Pracovnú zdravotnú službu upravuje § 30a až 30d zákona o ochrane verejného zdravia.

V súčasnosti sú povinní zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu všetci zamestnávatelia. Znamená to, že táto povinnosť platí aj pre zamestnancov zaradených do prvej alebo druhej kategórie, čo sú nerizikové práce z hľadiska možnosti ich pôsobenia na zdravie zamestnancov. V pracovnej zdravotnej službe sa však chystajú zmeny, ktoré by mali znížiť túto administratívnu záťaž pre zamestnávateľov.

Spôsoby zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby pre prvého zamestnanca

Aby zamestnávateľ zabezpečil pracovnú zdravotnú službu pre svojich zamestnancov, určí nato dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí sú s ním v trvalom pracovnom pomere. Ak bude zabezpečovaná zdravotná služba vlastnými zamestnancami aj pre zamestnancov tretej a štvrtej kategórie, musí ju vykonávať minimálny tím pracovnej zdravotnej služby, ktorý pozostáva z verejného zdravotníka a lekára s určenou špecializáciou.

Ak sa bude pracovná zdravotná služba zabezpečovať vlastnými zamestnancami výlučne pre zamestnancov prvej a druhej kategórie, môže byť vykonávaná verejným zdravotníkom, lekárom s určenou špecializáciou, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostným technikom.  

V prípade, že prvý zamestnanec zamestnávateľa nemá vyššie uvedenú klasifikáciu, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vykonanie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom. Teda s fyzickými osobami – podnikateľmi alebo právnickými osobami, ktoré môžu túto činnosť vykonávať podľa § 30a ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia. Za nezabezpečenie pracovnej zdravotnej služby môže byť zamestnávateľovi uložená pokuta vo výške od 150 do 20 000 eur.

Povinnosti týkajúce sa BOZP pri prvom zamestnancovi

V § 6 zákona o BOZP je uvedených mnoho povinností, ktoré je zamestnávateľ povinný dodržiavať, aby zaistil bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Každá z týchto povinností má veľkú váhu. Ide o povinnosti, ktoré musí zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiavať nielen pri zamestnaní prvého zamestnanca, ale neprestajne.

V § 7 zákona o BOZP sú samostatne špecifikované povinnosti zamestnávateľa oboznamovať zamestnanca s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uskutočniť už pri prijatí prvého zamestnanca do zamestnania a neskôr pravidelne opakovať.

Povinnosť zamestnávateľa vykonať školenie o BOZP

Pri prijatí prvého zamestnanca je zamestnávateľ okrem iného povinný aj vykonať školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Podľa zákona o BOZP musí byť školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vykonané preukázateľne a zrozumiteľne. 

Zamestnávateľ dokáže, že si splnil povinnosť uskutočniť toto školenie tým, že po absolvovaní školenia každý zamestnanec o tejto skutočnosti podpíše záznam, ktorý si zamestnávateľ uschová. Aby bolo školenie vykonané zrozumiteľne, malo byť vykonané tak, aby mu každý zamestnanec porozumel. Na školenie by teda mal byť vymedzený dostatočný čas, školenie by malo obsahovať aj praktické príklady a lektor by sa mal vyjadrovať spôsobom zrozumiteľným pre zamestnancov.

Povinnosťou zamestnávateľa je oboznámiť zamestnanca:

  • s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s prevenciou pred nimi a s dopadmi, ktoré môžu zanechať na zdraví;
  • so zoznamom prác a pracovísk: 1. ktoré nie sú dovolené mladistvým zamestnancom, 2. ktoré by mohli predstavovať riziko pre dojčiace ženy, tehotné ženy a matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, 3. ktoré nie sú dovolené tehotným ženám, dojčiacim ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode;
  • so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku, s bezpečnými pracovnými postupmi a s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
  • so zákazom vstupovať alebo zdržovať sa v určitom priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli priamo ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný vykonať školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pri prijatí zamestnanca do zamestnania. Aby bolo možné efektívne zabrániť vzniku hrozieb, ktoré môžu nastať pri práci alebo v súvislosti s ňou, školenie by sa malo vykonať skôr než začne zamestnanec vykonávať akúkoľvek prácu. Ak osobitné predpisy pri konkrétnej práci neustanovujú kratší čas, periodickosť ďalších školení je najmenej raz za dva roky. Školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa musí vykonávať aj vždy pri zavedení novej technológie, nového pracovného postupu, nového pracovného prostriedku, pri preložení zamestnanca na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení zamestnanca na inú prácu.

Ak zamestnávateľ nevykoná školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci môže mu byť uložená pokuta vo výške od 1 000 do 200 000 eur.

Spôsoby vykonania školenia o BOZP

Pri prijatí prvého zamestnanca má zamestnávateľ dve možnosti uskutočnenia školenia. Buď ho vykoná osobne alebo dodávateľským spôsobom prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby s oprávnením od Národného inšpektorátu práce na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce. Keď bude mať zamestnávateľ vlastných zamestnancov, môže vykonať školenie aj prostredníctvom vlastných zamestnancov. 

Povinnosť zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky zamestnancov

S prijatím prvého zamestnanca vzniká zamestnávateľovi aj povinnosť posúdiť zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na danú prácu. Zdravotná spôsobilosť na prácu sa vykonáva prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok a hodnotením zdravotného rizika.

Všetky náklady vzniknuté v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu sú na ťarchu zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ nezabezpečí povinnú lekársku preventívnu prehliadku, môže dostať pokutu vo výške od 150 do 20 000 eur.

Povinnosť posúdiť zdravotnú spôsobilosť preventívnymi prehliadkami vzniká u zamestnanca:

  • ktorého zdravotná spôsobilosť na prácu je požadovaná osobitným predpisom (napríklad profesionálny vodič nákladnej dopravy);
  • ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie;
  • ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej, tretej alebo štvrtej kategórie, v prípade, že túto prácu kvôli zdravotným dôvodom nevykonával viac ako šesť mesiacov;
  • pri opakovanom vzniku choroby z povolania na tom istom pracovisku, u rovnakého povolania.

Lekárske preventívne prehliadky vzťahujúce sa na prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie treba vykonať ešte pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ však môže zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie aj u zamestnancov, vykonávajúcich práce, ktoré sú v prvej alebo druhej kategórii.

Povinnosť zamestnávateľa zriadiť bezpečnostnotechnickú službu

Už pri prijatí prvého zamestnanca má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov aj bezpečnostnotechnickú službu. Zabezpečiť ju môže dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je, že bude bezpečnostnotechnickú službu vykonávať prostredníctvom dostatočného počtu vlastných zamestnancov, ktorí nadobudli osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika alebo bezpečnostného technika. V prípade, že ide len o malého zamestnávateľa, túto úlohu môže splniť aj štatutárny orgán po absolvovaní odbornej prípravy, pričom nemusí byť ani bezpečnostným technikom. Ďalšou možnosťou, ak prvý zamestnanec zamestnávateľa nemá vyššie uvedenú klasifikáciu, je zmluvne dohodnúť vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom s jednou alebo niekoľkými fyzickými osobami alebo s právnickými osobami, ktorým povolil vykonávať bezpečnostnotechnickú službu Národný inšpektorát práce.

Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu, môže mu byť uložená pokuta vo výške od 1 000 do 200 000 eur. Podrobnosti o bezpečnostnotechnickej službe, náplni činnosti bezpečnostnotechnickej služby, minimálnom počte členov bezpečnostnotechnickej služby a o požiadavkách na vlastných zamestnancov vykonávajúcich bezpečnostnotechnickú službu nájdete v článku Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu.

Jednou z hlavných priorít zamestnávateľov a zamestnancov je prevencia pred vznikom pracovných úrazov. Pracovný úraz znamená poškodenie zdravia zamestnanca, ktoré spôsobilo násilné pôsobenie externých vplyvov pri výkone práce. Niekedy sa pracovný úraz vyskytne aj napriek vykonanej prevencii. V tejto súvislosti existuje niekoľko právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú tak ako na zamestnávateľa, aj na zamestnancov. V článku sú zhrnuté všetky povinnosti zamestnanca i zamestnávateľa týkajúce sa pracovných úrazov.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Každý zamestnávateľ je povinný zabezpečovať BOZP – bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a realizovať všetky nevyhnutné a dostupné opatrenia § 146 – 147 Zákonníka práce. V súvislosti s BOZP sú všetci zamestnávatelia povinní mať vypracované vnútorné predpisy, doklady, technickú dokumentáciu, a iné dokumenty podľa zákona o BOZP v rozsahuzodpovedajúcomvyhláškam, technickým normám a požiadavkám zákona. Spoločnosť sa považuje za zamestnávateľa aj ak zamestnáva len na dohodu a aj na ňu sa vzťahujú tieto povinnosti.

Vyššie spomenuté povinnosti by mali vykonávať primeraným spôsobom aj živnostníci.Primeraným spôsobom napríklad znamená, že ak je zamestnávateľ stavebná firma a vo svojej činnosti nepoužíva žeriav, nie je povinný preukazovať vykonanie odbornej skúšky a odbornej prehliadky na používanie žeriavu. Teda ak zamestnávateľ nevykonáva činnosť vzťahujúcu sa na konkrétne povinnosti nariadené zákonom, nemusí tieto povinnosti splniť.

Všeobecné povinnosti zamestnávateľa v rámci BOZP:

  • zhodnotiť riziká a vyhotoviť písomný dokument o zhodnotení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami;
  • realizovať opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
  • zariadiť, aby organizácia práce, postupy, materiály, pracoviská, pracovné prostriedky a pod. neohrozovali zdravie a bezpečnosť zamestnancov a postarať sa o požadované opravy a údržbu;
  • prijať také kroky, aby bolo možné eliminovať ohrozenie života a zdravia, prípadne ak to vzhľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na zníženie tohto ohrozenia;
  • skvalitňovať a prispôsobovať pracovné podmienky zamestnancom;
  • dávať pokyny na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
  • vydávať vnútorné predpisy a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci;
  • dozerať na bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, o ktorých vie, že sa nachádzajú na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch;
  • vyhlásiť zákaz fajčenia na pracoviskách, kde pracujú aj nefajčiari a zaistiť, aby bol tento zákaz dodržiavaný;
  • písomne vyhotoviť a ak je to potrebné aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a priebeh, spôsob jej vykonania a prostriedky (tento bod sa vzťahuje len na zamestnávateľov, ktorí majú 11 a viac zamestnancov);
  • stanoviť bezpečné pracovné postupy, zaopatriť ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať. Z toho mu vzniká povinnosť:
  • poskytovať nevyhnutné ochranné prostriedky zamestnancom, ktorých ochrana života alebo zdravia si to vyžaduje a viesť evidenciu o ich poskytnutí;
  • vyhotoviť zoznam poskytovaných ochranných pracovných prostriedkov na základe ohodnotenia rizika;
  • dávať pozor na riadne používanie ochranných pracovných prostriedkov a udržiavať ich v používateľnom a funkčnom stave.

Okrem toho je zamestnávateľ povinný ustanoviť jedného alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Táto povinnosť zaniká ak žiaden zamestnanec nechce
byť do tejto pozície ustanovený.

Definovanie pracovného úrazu

Závažným pracovným úrazom (ďalej len ZPÚ) sa rozumie pracovný úraz, ktorý spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, smrť alebo ak je jeho následkom pracovná neschopnosť v predpokladanom alebo skutočnom trvaní aspoň 42 dní.

Registrovaným pracovným úrazom (ďalej len RPÚ) sa rozumie pracovný úraz, ktorý spôsobil smrť zamestnanca alebo ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca v trvaní viac ako 3 dni.

Definícia pracovného úrazu je uvedená v § 8 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby, ktoré spôsobilo nezávisle od jej vôle krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov, ktoré:

  • fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené alebo sú v priamej súvislosti s týmito činnosťami (napr. dobrovoľný zdravotník Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz pri výkone zdravotníckych služieb, študent strednej alebo vysokej školy, ktorému sa stal pracovný úraz pri vykonávaní odbornej praxe, a podobne);
  •  zamestnanec utrpel pri vykonávaní alebo v priamej súvislosti s vykonávaním pracovných alebo služobných úloh alebo vsnahe zabrániť škode hroziacej zamestnávateľovi.

Za vykonávanie pracovných alebo služobných úloh sa považujú:

  • výkony pracovných povinností, ktoré plynú z pracovného pomeru;
  • výkony služobných povinností vyplývajúce zo služobného pomeru;
  • iné činnosti, ktoré sú vykonávané na základe rozkazu zamestnávateľa;
  • činnosti, ktoré sú predmetom služobnej alebo pracovnej cesty;

S plnením služobných alebo pracovných úloh zamestnanca priamo súvisí:

  1. prítomnosť zamestnanca na prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na vzdelávaní, ak to prikázal zamestnávateľ, ako aj školenia alebo vzdelávania, ktoré organizuje odborová organizácia alebo vyšší odborový orgán pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, v prípade, žeo tom zamestnávateľ vie alebo s tým súhlasí;
  2. záväzná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou;
  3. úkon požadovaný na výkon práce a úkon počas práce obvyklý alebo potrebný pred začiatkom alebo po skončení práce; tieto úkony nepredstavujú cestu do a späť zo zamestnania, s výnimkou cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, okrem vyšetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení realizovaného na základe rozkazu zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.
Legislatíva pre oblasť pracovných úrazov
  • Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý ustanovuje  zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze zamestnanca;
  • Zákon č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – pre účely výkonu úrazového poistenia. Zamestnávateľ musí byť úrazovo poistený. Nárok na a úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. V prípade smrti poškodeného zamestnanca má na ne nárok taktiež manžel (manželka), jeho nezaopatrené dieťa a fyzická osoba, voči ktorej mal v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť;
  • Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“), ktorý ustanovuje všeobecné pravidlá prevencie a hlavné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na eliminovanie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov a iných poškodení zdravia z práce.
Povinnosti zamestnávateľa spojené s pracovnými úrazmi

Zamestnávateľ musí určiť komu a ako sa oznamuje vznik pracovného úrazu a ostatných udalostí uvedených v §17 zákona o BOZP, ako napríklad hrozba priemyselnej havárie atď. Určí to vo vnútornom predpise, kde tiež stanovuje osobu zodpovednú za spísanie záznamu o úraze a za ďalšie povinnosti týkajúce sa pracovných úrazov. Zodpovednou osobou môže byť konateľ alebo aj zamestnanec.


Zamestnávateľ je ďalej povinný evidovať pracovné úrazy pre prípad, že by sa dôsledky pracovného úrazu prejavili neskôr. Podľa zákona o BOZP (§ 17, odsek 8, písm. a)  musí evidencia pracovných úrazov obsahovať všetky údaje, ktoré sú potrebné na spísanie registrovaného pracovného úrazu v prípade, že by sa následky úrazu prejavili až neskôr. Sú to nasledovné údaje:

  • poradové číslo;
  • meno a priezvisko zamestnanca, ktorý utrpel zranenie;
  • dátum, čas a miesto vzniku úrazu;
  • pracovná neschopnosť – počet dní pracovnej neschopnosti;
  • popis poranenia;
  • prijaté a vykonané opatrenia;
  • svedok;
  • meno, priezvisko a podpis vedúceho zamestnanca, ktorý realizoval zápis.

Pri vyplňovaní záznamu o registrovanom pracovnom úraze potrebuje mať zamestnávateľk dispozícii niektoré osobné údaje zamestnanca. Spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby však zákon o BOZP neupravuje. Osobné údaje musí preto zamestnávateľ spracúvať v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Zamestnávateľ potrebuje od zamestnanca súhlas na spracúvanie jeho osobných údajov.

Zamestnávateľ je povinný uchovávať záznam o registrovanom pracovnom úraze po dobu 10 rokov od vzniku úrazu. Tento záznam zamestnávateľ vypisuje len pri registrovanom pracovnom úraze. Evidencia pracovných úrazov sa musí uchovávať taktiež po dobu 10 rokov.

Ak nastane pracovný úraz, zamestnávateľovi vzniknú tieto povinnosti:

  1. po oznámení pracovného úrazu bez zbytočného odkladu spraviť také nevyhnutné kroky, aby zamedzil vzniku ďalšieho ohrozenia života a zdravia. Zamestnávateľovi je dovolené spraviť len nutné opatrenia na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Je zakázané meniť stav pracoviska až kým prídu príslušné vyšetrovacie orgány. V prípade, že fakty svedčia o tom, že v súvislosti s pracovným úrazom mohlo dôjsť ku trestnému činu, príslušným vyšetrovacím orgánom môže byť aj Policajný zbor. V prípade, že sa kvôli vykonaniu opatrení stav pracoviska mení, zamestnávateľ je povinný vypracovať dokumentáciu o stave pracoviska, aby bolo možné vyšetriť dôvody vzniku udalosti;
  2. ihneďdať na vedomie vznik registrovaného pracovného úrazu zástupcom zamestnancov a pokiaľ bol stanovený tak aj náležitému zástupcovi pre bezpečnosť. Ak zistené skutočnosti naznačujú, že bol v súvislosti s pracovným úrazom spáchaný trestný čin, ako napr. poškodenie zdravia nedbalosťou alebo úmyselné poškodenie zdravia, tak vznik registrovaného pracovného úrazu oznámiť aj príslušnému útvaru policajného zboru. V prípade, že je tento pracovný úraz závažný, zamestnávateľ ho musí oznámiť aj príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.
  3. písomne, prostredníctvom tlačiva „Oznámenie poistenej udalosti“ oznámiť Sociálnej poisťovni pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, a to do troch dní od úrazu.

Tlačivo je dostupné v každej pobočke Sociálnej poisťovne alebo na jej webovej stránke. Zamestnávateľ môže poslať záznam o registrovanom pracovnom úraze na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste svojho sídla. Ak mzdovú evidenciu zamestnávateľa vykonáva iná fyzická alebo právnická osoba, záznam môže poslať na pobočku príslušnú sídlu prevádzky – organizačnej zložky.

Zamestnávateľ je povinný v tlačive „Oznámenie poistnej udalosti“ uviesť nasledovné:

  • identifikačné údaje poškodeného zamestnanca;
  • vlastné identifikačné údaje;
  • detailný popis vzniku poistnej udalosti;
  • odôvodnenie zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa, a to buď celkom alebo sčasti;
  • zavinenie zamestnanca, tak ako ho dokázalo vyšetrenie pracovného úrazu;
  • percentuálne vyjadrený rozsah zavinenia zamestnanca (ak to v oznámení odôvodní, môže tento údaj zamestnávateľ zaslať aj dodatočne po skončení vyšetrovania);
  • či bol podaný návrh na súd ohľadom pracovného úrazu;
  • ak bol podaný návrh na súd, označenie súdu, ktorý v tejto veci koná;
  • názov orgánu, ktorý vyšetroval daný pracovný úraz .

Pre určenie výšky úrazovej dávky, na ktorú má zamestnanec nárok, musí zamestnávateľ Sociálnej poisťovni poskytnúť aj údaj o dennom vymeriavacom základe tohto zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný:

  1. registrovať pracovný úraz, ktorý spôsobil smrť zamestnanca alebo pracovnú neschopnosť zamestnanca v trvaní viac ako tri dni (ďalej sa označuje ako „registrovaný pracovný úraz“).Registrácia znamená zapísanie záznamu o úraze najneskôr do 4 dní od oznámenia vzniku registrovaného pracovného úrazu. Postup je nasledovný:
    1. určenie dôvodov a okolností vzniku registrovaného pracovného úrazu za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ak je to s ohľadom na zdravie zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz možné, tak aj za jeho prítomnosti. Ak nastane závažný pracovný úraz, zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika;
    1. spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze nie neskôr ako do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu. Vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze je uvedený vo vyhláške MPSVR SR č. 500/2006 Z. z.;
    1. prijatie a uskutočnenietakých opatrení, ktoré zamedzia opätovnému vzniku obdobného pracovného úrazu.
  2. poslať záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, a to:
  3. zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz;
  4. pokiaľ zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu umrel, tak jeho pozostalým;
  5. príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.
  6. ak ide o registrovaný pracovný úraz, predložiť pobočke Sociálnej poisťovne „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“, a to najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o pracovnom úraze dozvedel.  Pokiaľ nejde o registrovaný pracovný úraz, stačí keď zamestnávateľ oznámi výsledky vyšetrovania a zašle Oznámenie poistnej udalosti. Nie je potrebné, aby spisoval záznam.
  7. poslať správu o prijatých a uskutočnených opatreniach na zamedzenie opakovaniaobdobného pracovného úrazua o vyšetrení okolností a príčin vzniku závažného pracovného úrazu náležitému inšpektorátu práce alebo náležitému orgánu dozoru do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel.

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze zamestnanca iného zamestnávateľa

Veľa firiem využíva pre získanie pracovnej sily služby personálnych agentúr. Tie im poskytujú svojich zamestnancov, ktorí sú zamestnancami personálnej agentúry, no pracujú v mieste iného zamestnávateľa, tam kde ich pridelí personálna agentúra.

Ak sa zraní zamestnanec iného zamestnávateľa, ako toho u ktorého sa stal pracovný úraz, zamestnávateľovi, u ktorého sa úraz stal vznikajú tieto povinnosti:

  1. informovať o pracovnom úraze zamestnávateľa zamestnanca;
  2. v prípade, že ide ak o registrovaný pracovný úraz, zistiť príčinu vzniku RPÚ;
  3. poslať zamestnávateľovi zamestnanca podklad pre spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze;
  4. ak ide o závažný pracovný úraz, ohlásiť úraz na príslušný Inšpektorát práce;
  5. vykonať príslušné opatrenia proti opätovnému vzniku úrazov.

Povinnosti zamestnanca spojené s pracovnými úrazmi

Povinnosťou zamestnanca je pri výkone svoje práce rešpektovať a dodržiavať právne predpisy a tiež všetky ostatné predpisy, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ak nastane pracovný úraz, najdôležitejšou povinnosťou postihnutého zamestnanca je ošetriť zranenie alebo vyhľadať pomoc.

V prípade, že zamestnanec utrpí pracovný úraz a jeho stav mu to dovoľuje, je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi. Postihnutý zamestnanec je ďalej povinný, ak mu to jeho stav dovoľuje, poskytnúť všetky potrebné informácie o vzniku pracovného úrazu, pri evidencii alebo následnej registrácii (spísanie záznamu o pracovnom úraze).

Povinné úrazové poistenie zamestnávateľa

Zamestnávateľ je zodpovedný za škodu aj v prípade, že neporušil povinnosti vyplývajúce z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ musí byť úrazovo poistený. Zamestnanec má právo na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa. Oblasť odškodňovania pracovných úrazov je právne upravená v zákone o sociálnom poistení – úrazové poistenie.

Zodpovednosť zamestnávateľa za ujmu spôsobenú pracovným úrazom

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze zamestnanca je špecifikovaná v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Zamestnávateľ je objektívne zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania zamestnanca, ak bol poškodený zamestnanec u zamestnávateľa v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere a ak sa svojej zodpovednosti zamestnávateľ sčasti alebo úplne nezbaví.

Zamestnávateľ sa sčasti zbaví zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze ak dokáže, že:

  • poškodený zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie BOZP, napriek tomu, že o nich bol riadne a preukázateľne informovaný, a že toto porušenie bol jedným z dôvodov vzniku škody;
  • zamestnancovi vznikla škoda v dôsledku toho, že nekonal bežným spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že aj keď neporušil pokyny na zaistenie BOZP, právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo osobitné predpisy, konal bez uváženia a musel si pritom vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti uvedomovať, že si tak môže poškodiť zdravie;
  • jedným z dôvodov vzniku škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.

V zmysle § 196 ods. 3 ZP sa určí časť škody, za ktorú je zodpovedný zamestnanec na základe miery jeho zavinenia.

Zamestnávateľ sa úplne zbaví zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze ak dokáže, že jedinou príčinou vzniku škody bol fakt, že:

  • škodu si zavinil poškodený zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nebol schopný škode zamedziť;

alebo

  • škoda bola zapríčinená pretože poškodený zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy a pokyny na zaistenie BOZP, napriek tomu, že o nich bol riadne a dokázateľne informovaný a ich znalosť a dodržiavanie boli systematicky vyžadované a kontrolované.

Pokuty za nedodržanie povinností ohľadom pracovných úrazov

V zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce ukladá Inšpektorát práce za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o BOZP sankcie až do výšky 100 000 eur. Ak zamestnávateľ do určeného termínu nedostatky neodstráni, pokuta sa môže zdvojnásobiť.

Zamestnávateľ musí dodržiavať aj spomínané povinnosti voči Sociálnej poisťovni, ktoré mu ukladá zákon o sociálnom poistení. Je tiež povinný zadarmo poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho poistenia v rozsahu, ktorý upravuje zákon. Ak zamestnávateľ nedodržiava svoje povinnosti, pobočka Sociálnej poisťovne ho vyzve na ich plnenie alebo na odstránenie nedostatkov a určí mu lehotu. V prípade, že zamestnávateľ v stanovenej lehote na výzvu nereaguje, Sociálna poisťovňa mu môže dať pokutu až do výšky 16 596,96 €.

Ak si v určenej lehote nesplnia povinnosti zamestnanci zamestnávateľa alebo osoby oprávnené vykonávať za zamestnávateľa právne úkony, hrozí im poriadková pokuta vo výške od 65 € do 650 €. Ak porušenie povinností spôsobilo smrteľný pracovný úraz zamestnanca, minimálna výška pokuty je 33 000 eur.

Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením BOZP

Zamestnávateľovi vzniká v súvislosti so zabezpečením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci mnoho povinností. V článku sú uvedené tie najdôležitejšie.

 

BOZP, teda bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje zložitý komplex používaných zásad a opatrení, ktoré musí zamestnávateľ dodržiavať. Pri zabezpečovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podnikateľ povinný presadzovať všeobecné zásady prevencie a dodržiavať všeobecné povinnosti. Zákon o BOZP, čiže zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) popisuje aj niektoré konkrétne povinnosti, ktoré musí zamestnávateľ dodržiavať a tie sú špecifikované aj v tomto článku.

 

Povinnosť poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky

Všeobecnou povinnosťou zamestnávateľa je aj posúdenie ohrození, nebezpečenstiev a rizík, ktorým sú zamestnanci vystavení. Ak je to potrebné, tak aj vykonanie takých opatrení, aby bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov pri práci prostredníctvom používania osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Sú to tieto opatrenia:

  • vypracovanie zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktorými môže byť napríklad prilba, chrániče sluchu, rukavice a podobne (tento zoznam zamestnávateľ vypracuje na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok pracovného procesu a pracovného prostredia),
  • bezplatné poskytovanie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancom, ktorých ochrana zdravia alebo života si to vyžaduje a zaznamenanie poskytnutia každého osobného ochranného pracovného prostriedku v nato určenej evidencii,
  • zabezpečenie poriadneho používania osobných ochranných pracovných prostriedkov napr. kontrolou, či zamestnanci nosia predpísané prilby a pod.,
  • udržiavanie osobných ochranných prostriedkov v takom stave, aby boli funkčné a používateľné.

 

Kedy je zamestnávateľ zamestnancovi povinný poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky je konkrétnejšie určené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. V prílohe tohto nariadenia je aj zoznam konkrétnych prác, pri ktorých sa jednotlivé osobné ochranné pracovné prostriedky poskytujú.

 

Povinnosťou zamestnávateľa je bezodplatne:

  • zaistiť zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, pričom spôsob jeho zaistenia musí zamestnávateľ upraviť vnútorným predpisom,
  • dodávať zamestnancom čistiace, umývacie a dezinfekčné prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie telesnej hygieny,
  • poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, pokiaľ prostredie, v ktorom zamestnanci pracujú spôsobuje mimoriadne opotrebenie alebo znečistenie odevu alebo obuvi, napr. práca s chemikáliami.

 

Povinnosť vykonávať pravidelné školenia zamestnancov v oblasti BOZP

Medzi najvýznamnejšie povinnosti zamestnávateľa ohľadom zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je aj vykonávanie pravidelných školení zamestnancov. Túto povinnosť upravuje § 7 zákona o BOZP.

Zamestnávateľ musí v súvislosti so zabezpečením BOZP zrozumiteľne, dokázateľne a pravidelne informovať každého zamestnanca:

  • o bezpečných pracovných postupoch, právnych predpisoch a predpisoch, ktoré zamestnávateľ vydáva na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadách ochrany zdravia pri práci, zásadách bezpečnej práce a o zásadách bezpečného správania sa na pracovisku, pričom je zamestnávateľ povinný si aj overiť (napríklad testom) znalosti zamestnancov o týchto predpisoch,
  • o zákaze vstupovať alebo zdržiavať sa v určitom priestore a vykonávať činnosti bezprostredne ohrozujúce zdravie alebo život zamestnanca,
  • o predvídateľnom a existujúcom nebezpečenstve a ohrozeniu, o možných dopadoch na zdravie a o ochrane pred nimi.

 

Školenia musia byť vykonávané zrozumiteľne, teda primeraným tempom, jednoduchými vetnými formuláciami, prípadne doplnené praktickými ukážkami, tak aby im každý zamestnanec porozumel. Pravidelnosť vykonávania školení ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je potrebné upraviť aj vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Aby bola splnená podmienka dokázateľnosti, každý zamestnanec, ktorý školenie absolvuje, podpíše o tejto skutočnosti záznam, ktorý si zamestnávateľ uschováva.

 

Zamestnávateľ je ďalej povinný vhodne a zrozumiteľne informovať zamestnancov o:

  • chorobách z povolania, pracovných úrazoch a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa ako aj o prijatých a vykonaných opatreniach a výsledkoch zisťovania dôvodov ich vzniku,
  • tom aké ohrozenia a nebezpečenstvá sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť a o výsledkoch posúdenia rizika,
  • preventívnych a ochranných opatreniach, ktoré navrhol a nariadil inšpektorát práce,
  • opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia a tiež o poskytnutí prvej pomoci,
  • opatreniach a postupe pri záchranných prácach, evakuácii a zdolávaní požiaru,
  • preventívnych a ochranných opatreniach vykonaných zamestnávateľom za účelom zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách.

 

Čas a spôsob vykonania školenia o BOZP

Zákon o BOZP nariaďuje vykonávať školenie zamestnancov najmenej raz za dva roky, pokiaľ nie je v osobitnom predpise pre daný druh prác ustanovený kratší čas.

Školenie musí zamestnávateľ zabezpečiť pri prijatí zamestnanca do zamestnania, zaradení alebo prevedení na inú prácu, preložení na iné pracovisko, zavedení nového pracovného postupu, nového pracovného prostriedku alebo novej technológie. Musí sa uskutočňovať v rámci pracovného času zamestnancov s tým, že je zamestnávateľom za tento čas poskytnutá aj mzda.

Zamestnávateľ je povinný ku školeniam ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vydať vnútorný predpis. V tomto vnútornom predpise uvedie spôsob, akým bude školenie vykonané, pravidelnosť vykonávania školenia a požiadavky na odbornú spôsobilosť zamestnancov vykonávajúcich školenie. Zamestnávateľ má možnosť vykonať školenie zamestnancov troma spôsobmi. Buď ho bude vykonávať samotný zamestnávateľ alebo jeho zamestnancovi alebo fyzická, či právnická osoba, ktorá má na vykonávanie školení oprávnenie od Národného inšpektorátu práce a ktorej službu si zamestnávateľ objedná.

 

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa zabezpečenia BOZP

V súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia zamestnancov pri práci predstavujú povinnosti zamestnávateľa aj tieto oblasti a relevantné ustanovenia v zákone o BOZP:

  • povinnosť umožniť zamestnancom byť súčasťou riešenia otázok v BOZP – § 10,
  • povinnosť zaistiť rekondičný pobyt osobitným triedam zamestnancov – § 11,
  • povinnosti pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia – § 8,
  • povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom alebo inom úraze a chorobe z povolania -§ 17,
  • povinnosť zabezpečiť zamestnancom pracovnú zdravotnú službu,
  • povinnosť zabezpečiť zamestnancom bezpečnostnotechnickú službu – § 21 až 25,
  • povinnosť vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci – § 19,
  • povinnosť zamestnávateľa, ktorý má viac ako 100 zamestnancov zriadiť komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – § 20.

 

Kontrola dodržiavania predpisov v oblasti BOZP

Zamestnávateľ je povinný systematicky kontrolovať a požadovať od zamestnancov dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečných pracovných postupov, bezpečného správania na pracovisku, zásad bezpečnej práce a ochrany zdravia pri práci. Ak touto kontrolou nájde nejaké nedostatky, je povinný ich odstrániť.

 

Kontrolu dodržiavania požiadaviek bezpečnosti technických zariadení upravuje § 14 zákona o BOZP. Podrobnosti upravuje vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sú ustanovené podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými, zdvíhacími, elektrickými, tlakovými a plynovými zariadeniami a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sú pokladané za vyhradené technické zariadenia.

 

V oblasti BOZP by mal zamestnávateľ kontrolovať hlavne:

  • v akom stave je bezpečnosť a ochrana a tiež stav bezpečnosti technických zariadení, čo znamená, že bude pravidelne kontrolovať tento stav, merať a posudzovať činitele pracovného prostredia, vykonávať odborné prehliadky, odborné skúšky vyhradených technických zariadení a úradné skúšky,
  • činnosť zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám a zamestnanca pracujúceho na oddelenom pracovisku,
  • poriadne používanie ochranných zariadení, osobných ochranných pracovných prostriedkov a iných ochranných opatrení,
  • či nie je zamestnanec počas pracovného času pod vplyvom omamných látok, psychotropných látok alebo alkoholu a tiež, či neporušuje zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa.

 

 

 

 

 

Podnikatelia, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v oblasti BOZP

Dodržiavať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je potrebné hlavne pre vylúčenie rizika a faktorov, ktoré by mohli zapríčiniť vznik chorôb z povolania, pracovných úrazov a ostatných poškodení zdravia z práce. V ktorých prípadoch sa podnikateľa týkajú povinnosti ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, aké zákony a nariadenia túto oblasť upravujú a aké výnimky tu platia?

 

Legislatíva a predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) ukladá podnikateľovi povinnosť neprestajne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci (BOZP). Následne Zákonník práce uvádza, že ďalšie povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú upravené v osobitnom zákone. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je tak legislatívne upravená až v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú upravené v zákone o BOZP.

 

K legislatíve upravujúcej bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci treba zaradiť okrem samotného zákona o BOZP aj veľké množstvo vykonávacích predpisov, ktoré majú podobu vyhlášok ministerstiev. Tie podrobne opisujú niektorú z oblastí zákona o BOZP alebo zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri špecifických druhoch prác.

 

Medzi vyhlášky pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci patrí:

  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov;
  • Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe registrácie, hlásenia a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sú stanovené podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, elektrickými, zdvíhacími a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia považované za vyhradené technické zariadenia;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 45/2010 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri poľnohospodárskej práci;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z., ktorou sú stanovené podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z., v ktorej je ustanovený vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 182/2013 Z. z., ktorou je stanovené minimálne technické a prístrojové vybavenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z., ktorou sa určujú detaily o požiadavkách a rozsahu vzdelávacej a výchovnej činnosti, overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti, projekte výchovy a vzdelávania a vedení predpísanej dokumentácie;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sú stanovené podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich.

 

Na koho sa vzťahuje zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Povinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP sa začínajú na podnikateľa vzťahovať od chvíle zamestnania prvého zamestnanca. Vzťahujú sa na všetkých zamestnávateľov a všetkých zamestnancov nezávisiac na predmete práce, ktorú vykonávajú. Zákon o BOZP sa teda vzťahuje na úplne všetky odvetvia výrobnej aj nevýrobnej sféry. Keď podnikateľ prestane zamestnávať svojich vlastných zamestnancov, povinnosti ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa na neho už nebudú vzťahovať.

 

Na účely zákona o BOZP sa zamestnávateľom rozumie fyzická osoba – napr. živnostník alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, alebo vykonáva praktické vyučovanie žiakov odborného učilišťa, žiakov učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy.

 

Na účely zákona o BOZP sa zamestnancom rozumie:

  • žiak strednej školy pri praktickom vyučovaní, študent vysokej školy pri praktickej výučbe, žiak učilišťa a žiak odborného učilišťa;
  • fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v podobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu na základe jeho inštrukcií za odmenu alebo mzdu.

 

Zákonník práce uvádza, že pracovnoprávne vzťahy vznikajú uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Podnikateľ sa tak stáva zamestnávateľom už od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Povinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP teda začínajú platiť pre podnikateľa od vtedy čo zamestná aspoň jedného zamestnanca na pracovnú zmluvu alebo na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ak podnikateľ prestane zamestnávať, teda ukončí pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru s posledným zamestnancom, povinnosti plynúce zo zákona o BOZP sa naňho prestanú vzťahovať.

 

Pri obdobných pracovných vzťahoch podnikateľovi povinnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevznikne, chápu sa nimi totiž najmä pracovné vzťahy medzi príslušným orgánom verejnej správy a príslušníkmi Policajného zboru, príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, colníkmi, vojakmi, príslušníkmi Národného bezpečnostného úradu a podobne.

 

Ostatné situácie, keď vzniká podnikateľovi povinnosť zabezpečiť BOZP

Podnikateľ musí dodržiavať povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj kvôli iným dôvodom, nielen preto, že je zamestnávateľom. Zákon o BOZP ukladá povinnosti v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci primerane aj týmto podnikateľom a osobám:

  • fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Tzn. živnostníkovi, samostatne zárobkovej osobe, samostatne hospodáriacemu roľníkovi, ktorí nie sú zamestnávateľmi;
  • fyzickej osobe, ktorá sa nachádza v priestore alebo na pracovisku zamestnávateľa, ktorý si je o tom vedomý, napríklad obchodným partnerom pri návšteva výrobných priestorov;
  • príbuzným v priamom rade, čiže predkom ako rodičom, či starým rodičom a potomkom, súrodencom a manželovi fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, v prípade, že sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh;

organizátorovi dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a fyzickej osobe vykonávajúcej prácu podľa pokynov organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít.

Hlavné povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní BOZP

Zamestnávateľovi vzniká v súvislosti so zabezpečením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci množstvo povinností. Toto sú tie najdôležitejšie povinnosti, ktoré by mal dodržiavať každý zamestnávateľ.

 

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Zamestnávateľ je povinný kontrolovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a vyžadovať, aby zamestnanci dodržiavali predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečné pracovné postupy a zásady bezpečnej práce. Pri realizovaní opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov, zamestnávateľ tiež musí presadzovať všeobecné zásady prevencie. Tieto povinnosti sú detailnejšie rozpísané v článku Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením BOZP.

 

Bezpečnostnotechnická služba

Každý zamestnávateľ musí pre zamestnancov zabezpečovať bezpečnostnotechnickú službu. Viac o tejto povinnosti a aj ako je ju možné zabezpečovať sa dočítate v článku Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu.

 

Pravidelné školenie zamestnancov

V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný vykonať školenie zamestnanca po jeho prijatí do zamestnania a potom aspoň raz za dva roky. Viac o školení zamestnancov nájdete v článku Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením BOZP.

 

Povinnosti pri pracovnom úraze

Prioritou každého zamestnávateľa je prevencia pred vznikom pracovného úrazu. Zamestnávateľ musí rozhodnúť o tom, komu a ako oznamuje vznik pracovného úrazu a každý pracovný úraz je povinný evidovať. Všetky povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa pracovných úrazoch sú rozpísané v článku Povinnosti pri vzniku pracovného úrazu.

 

Osobné ochranné pracovné prostriedky pre zamestnancov

Zamestnávateľ musí poskytovať zamestnancom ochranné pracovné prostriedky ak sú nevyhnutné pre ochranu ich života a zdravia prihliadajúc na charakter vykonávanej práce. Podrobnejšie je táto povinnosť popísaná v článku Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením BOZP.