Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením BOZP

Zamestnávateľovi vzniká v súvislosti so zabezpečením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci mnoho povinností. V článku sú uvedené tie najdôležitejšie.

 

BOZP, teda bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje zložitý komplex používaných zásad a opatrení, ktoré musí zamestnávateľ dodržiavať. Pri zabezpečovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podnikateľ povinný presadzovať všeobecné zásady prevencie a dodržiavať všeobecné povinnosti. Zákon o BOZP, čiže zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) popisuje aj niektoré konkrétne povinnosti, ktoré musí zamestnávateľ dodržiavať a tie sú špecifikované aj v tomto článku.

 

Povinnosť poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky

Všeobecnou povinnosťou zamestnávateľa je aj posúdenie ohrození, nebezpečenstiev a rizík, ktorým sú zamestnanci vystavení. Ak je to potrebné, tak aj vykonanie takých opatrení, aby bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov pri práci prostredníctvom používania osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Sú to tieto opatrenia:

  • vypracovanie zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktorými môže byť napríklad prilba, chrániče sluchu, rukavice a podobne (tento zoznam zamestnávateľ vypracuje na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok pracovného procesu a pracovného prostredia),
  • bezplatné poskytovanie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancom, ktorých ochrana zdravia alebo života si to vyžaduje a zaznamenanie poskytnutia každého osobného ochranného pracovného prostriedku v nato určenej evidencii,
  • zabezpečenie poriadneho používania osobných ochranných pracovných prostriedkov napr. kontrolou, či zamestnanci nosia predpísané prilby a pod.,
  • udržiavanie osobných ochranných prostriedkov v takom stave, aby boli funkčné a používateľné.

 

Kedy je zamestnávateľ zamestnancovi povinný poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky je konkrétnejšie určené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. V prílohe tohto nariadenia je aj zoznam konkrétnych prác, pri ktorých sa jednotlivé osobné ochranné pracovné prostriedky poskytujú.

 

Povinnosťou zamestnávateľa je bezodplatne:

  • zaistiť zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, pričom spôsob jeho zaistenia musí zamestnávateľ upraviť vnútorným predpisom,
  • dodávať zamestnancom čistiace, umývacie a dezinfekčné prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie telesnej hygieny,
  • poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, pokiaľ prostredie, v ktorom zamestnanci pracujú spôsobuje mimoriadne opotrebenie alebo znečistenie odevu alebo obuvi, napr. práca s chemikáliami.

 

Povinnosť vykonávať pravidelné školenia zamestnancov v oblasti BOZP

Medzi najvýznamnejšie povinnosti zamestnávateľa ohľadom zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je aj vykonávanie pravidelných školení zamestnancov. Túto povinnosť upravuje § 7 zákona o BOZP.

Zamestnávateľ musí v súvislosti so zabezpečením BOZP zrozumiteľne, dokázateľne a pravidelne informovať každého zamestnanca:

  • o bezpečných pracovných postupoch, právnych predpisoch a predpisoch, ktoré zamestnávateľ vydáva na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásadách ochrany zdravia pri práci, zásadách bezpečnej práce a o zásadách bezpečného správania sa na pracovisku, pričom je zamestnávateľ povinný si aj overiť (napríklad testom) znalosti zamestnancov o týchto predpisoch,
  • o zákaze vstupovať alebo zdržiavať sa v určitom priestore a vykonávať činnosti bezprostredne ohrozujúce zdravie alebo život zamestnanca,
  • o predvídateľnom a existujúcom nebezpečenstve a ohrozeniu, o možných dopadoch na zdravie a o ochrane pred nimi.

 

Školenia musia byť vykonávané zrozumiteľne, teda primeraným tempom, jednoduchými vetnými formuláciami, prípadne doplnené praktickými ukážkami, tak aby im každý zamestnanec porozumel. Pravidelnosť vykonávania školení ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je potrebné upraviť aj vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Aby bola splnená podmienka dokázateľnosti, každý zamestnanec, ktorý školenie absolvuje, podpíše o tejto skutočnosti záznam, ktorý si zamestnávateľ uschováva.

 

Zamestnávateľ je ďalej povinný vhodne a zrozumiteľne informovať zamestnancov o:

  • chorobách z povolania, pracovných úrazoch a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa ako aj o prijatých a vykonaných opatreniach a výsledkoch zisťovania dôvodov ich vzniku,
  • tom aké ohrozenia a nebezpečenstvá sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť a o výsledkoch posúdenia rizika,
  • preventívnych a ochranných opatreniach, ktoré navrhol a nariadil inšpektorát práce,
  • opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia a tiež o poskytnutí prvej pomoci,
  • opatreniach a postupe pri záchranných prácach, evakuácii a zdolávaní požiaru,
  • preventívnych a ochranných opatreniach vykonaných zamestnávateľom za účelom zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách.

 

Čas a spôsob vykonania školenia o BOZP

Zákon o BOZP nariaďuje vykonávať školenie zamestnancov najmenej raz za dva roky, pokiaľ nie je v osobitnom predpise pre daný druh prác ustanovený kratší čas.

Školenie musí zamestnávateľ zabezpečiť pri prijatí zamestnanca do zamestnania, zaradení alebo prevedení na inú prácu, preložení na iné pracovisko, zavedení nového pracovného postupu, nového pracovného prostriedku alebo novej technológie. Musí sa uskutočňovať v rámci pracovného času zamestnancov s tým, že je zamestnávateľom za tento čas poskytnutá aj mzda.

Zamestnávateľ je povinný ku školeniam ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vydať vnútorný predpis. V tomto vnútornom predpise uvedie spôsob, akým bude školenie vykonané, pravidelnosť vykonávania školenia a požiadavky na odbornú spôsobilosť zamestnancov vykonávajúcich školenie. Zamestnávateľ má možnosť vykonať školenie zamestnancov troma spôsobmi. Buď ho bude vykonávať samotný zamestnávateľ alebo jeho zamestnancovi alebo fyzická, či právnická osoba, ktorá má na vykonávanie školení oprávnenie od Národného inšpektorátu práce a ktorej službu si zamestnávateľ objedná.

 

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa zabezpečenia BOZP

V súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia zamestnancov pri práci predstavujú povinnosti zamestnávateľa aj tieto oblasti a relevantné ustanovenia v zákone o BOZP:

  • povinnosť umožniť zamestnancom byť súčasťou riešenia otázok v BOZP – § 10,
  • povinnosť zaistiť rekondičný pobyt osobitným triedam zamestnancov – § 11,
  • povinnosti pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia – § 8,
  • povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom alebo inom úraze a chorobe z povolania -§ 17,
  • povinnosť zabezpečiť zamestnancom pracovnú zdravotnú službu,
  • povinnosť zabezpečiť zamestnancom bezpečnostnotechnickú službu – § 21 až 25,
  • povinnosť vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci – § 19,
  • povinnosť zamestnávateľa, ktorý má viac ako 100 zamestnancov zriadiť komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – § 20.

 

Kontrola dodržiavania predpisov v oblasti BOZP

Zamestnávateľ je povinný systematicky kontrolovať a požadovať od zamestnancov dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečných pracovných postupov, bezpečného správania na pracovisku, zásad bezpečnej práce a ochrany zdravia pri práci. Ak touto kontrolou nájde nejaké nedostatky, je povinný ich odstrániť.

 

Kontrolu dodržiavania požiadaviek bezpečnosti technických zariadení upravuje § 14 zákona o BOZP. Podrobnosti upravuje vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sú ustanovené podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými, zdvíhacími, elektrickými, tlakovými a plynovými zariadeniami a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sú pokladané za vyhradené technické zariadenia.

 

V oblasti BOZP by mal zamestnávateľ kontrolovať hlavne:

  • v akom stave je bezpečnosť a ochrana a tiež stav bezpečnosti technických zariadení, čo znamená, že bude pravidelne kontrolovať tento stav, merať a posudzovať činitele pracovného prostredia, vykonávať odborné prehliadky, odborné skúšky vyhradených technických zariadení a úradné skúšky,
  • činnosť zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám a zamestnanca pracujúceho na oddelenom pracovisku,
  • poriadne používanie ochranných zariadení, osobných ochranných pracovných prostriedkov a iných ochranných opatrení,
  • či nie je zamestnanec počas pracovného času pod vplyvom omamných látok, psychotropných látok alebo alkoholu a tiež, či neporušuje zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa.

 

 

 

 

 

Podnikatelia, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v oblasti BOZP

Dodržiavať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je potrebné hlavne pre vylúčenie rizika a faktorov, ktoré by mohli zapríčiniť vznik chorôb z povolania, pracovných úrazov a ostatných poškodení zdravia z práce. V ktorých prípadoch sa podnikateľa týkajú povinnosti ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, aké zákony a nariadenia túto oblasť upravujú a aké výnimky tu platia?

 

Legislatíva a predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) ukladá podnikateľovi povinnosť neprestajne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci (BOZP). Následne Zákonník práce uvádza, že ďalšie povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú upravené v osobitnom zákone. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je tak legislatívne upravená až v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú upravené v zákone o BOZP.

 

K legislatíve upravujúcej bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci treba zaradiť okrem samotného zákona o BOZP aj veľké množstvo vykonávacích predpisov, ktoré majú podobu vyhlášok ministerstiev. Tie podrobne opisujú niektorú z oblastí zákona o BOZP alebo zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri špecifických druhoch prác.

 

Medzi vyhlášky pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci patrí:

  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov;
  • Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe registrácie, hlásenia a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sú stanovené podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, elektrickými, zdvíhacími a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia považované za vyhradené technické zariadenia;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 45/2010 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri poľnohospodárskej práci;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z., ktorou sú stanovené podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z., v ktorej je ustanovený vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 182/2013 Z. z., ktorou je stanovené minimálne technické a prístrojové vybavenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z., ktorou sa určujú detaily o požiadavkách a rozsahu vzdelávacej a výchovnej činnosti, overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti, projekte výchovy a vzdelávania a vedení predpísanej dokumentácie;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sú stanovené podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich.

 

Na koho sa vzťahuje zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Povinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP sa začínajú na podnikateľa vzťahovať od chvíle zamestnania prvého zamestnanca. Vzťahujú sa na všetkých zamestnávateľov a všetkých zamestnancov nezávisiac na predmete práce, ktorú vykonávajú. Zákon o BOZP sa teda vzťahuje na úplne všetky odvetvia výrobnej aj nevýrobnej sféry. Keď podnikateľ prestane zamestnávať svojich vlastných zamestnancov, povinnosti ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa na neho už nebudú vzťahovať.

 

Na účely zákona o BOZP sa zamestnávateľom rozumie fyzická osoba – napr. živnostník alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, alebo vykonáva praktické vyučovanie žiakov odborného učilišťa, žiakov učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy.

 

Na účely zákona o BOZP sa zamestnancom rozumie:

  • žiak strednej školy pri praktickom vyučovaní, študent vysokej školy pri praktickej výučbe, žiak učilišťa a žiak odborného učilišťa;
  • fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v podobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu na základe jeho inštrukcií za odmenu alebo mzdu.

 

Zákonník práce uvádza, že pracovnoprávne vzťahy vznikajú uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Podnikateľ sa tak stáva zamestnávateľom už od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Povinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP teda začínajú platiť pre podnikateľa od vtedy čo zamestná aspoň jedného zamestnanca na pracovnú zmluvu alebo na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ak podnikateľ prestane zamestnávať, teda ukončí pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru s posledným zamestnancom, povinnosti plynúce zo zákona o BOZP sa naňho prestanú vzťahovať.

 

Pri obdobných pracovných vzťahoch podnikateľovi povinnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevznikne, chápu sa nimi totiž najmä pracovné vzťahy medzi príslušným orgánom verejnej správy a príslušníkmi Policajného zboru, príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, colníkmi, vojakmi, príslušníkmi Národného bezpečnostného úradu a podobne.

 

Ostatné situácie, keď vzniká podnikateľovi povinnosť zabezpečiť BOZP

Podnikateľ musí dodržiavať povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj kvôli iným dôvodom, nielen preto, že je zamestnávateľom. Zákon o BOZP ukladá povinnosti v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci primerane aj týmto podnikateľom a osobám:

  • fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Tzn. živnostníkovi, samostatne zárobkovej osobe, samostatne hospodáriacemu roľníkovi, ktorí nie sú zamestnávateľmi;
  • fyzickej osobe, ktorá sa nachádza v priestore alebo na pracovisku zamestnávateľa, ktorý si je o tom vedomý, napríklad obchodným partnerom pri návšteva výrobných priestorov;
  • príbuzným v priamom rade, čiže predkom ako rodičom, či starým rodičom a potomkom, súrodencom a manželovi fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, v prípade, že sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh;

organizátorovi dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a fyzickej osobe vykonávajúcej prácu podľa pokynov organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít.

Hlavné povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní BOZP

Zamestnávateľovi vzniká v súvislosti so zabezpečením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci množstvo povinností. Toto sú tie najdôležitejšie povinnosti, ktoré by mal dodržiavať každý zamestnávateľ.

 

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Zamestnávateľ je povinný kontrolovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a vyžadovať, aby zamestnanci dodržiavali predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečné pracovné postupy a zásady bezpečnej práce. Pri realizovaní opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov, zamestnávateľ tiež musí presadzovať všeobecné zásady prevencie. Tieto povinnosti sú detailnejšie rozpísané v článku Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením BOZP.

 

Bezpečnostnotechnická služba

Každý zamestnávateľ musí pre zamestnancov zabezpečovať bezpečnostnotechnickú službu. Viac o tejto povinnosti a aj ako je ju možné zabezpečovať sa dočítate v článku Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu.

 

Pravidelné školenie zamestnancov

V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný vykonať školenie zamestnanca po jeho prijatí do zamestnania a potom aspoň raz za dva roky. Viac o školení zamestnancov nájdete v článku Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením BOZP.

 

Povinnosti pri pracovnom úraze

Prioritou každého zamestnávateľa je prevencia pred vznikom pracovného úrazu. Zamestnávateľ musí rozhodnúť o tom, komu a ako oznamuje vznik pracovného úrazu a každý pracovný úraz je povinný evidovať. Všetky povinnosti zamestnávateľa týkajúce sa pracovných úrazoch sú rozpísané v článku Povinnosti pri vzniku pracovného úrazu.

 

Osobné ochranné pracovné prostriedky pre zamestnancov

Zamestnávateľ musí poskytovať zamestnancom ochranné pracovné prostriedky ak sú nevyhnutné pre ochranu ich života a zdravia prihliadajúc na charakter vykonávanej práce. Podrobnejšie je táto povinnosť popísaná v článku Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zabezpečením BOZP.