Podnikatelia, na ktorých sa vzťahujú povinnosti v oblasti BOZP

Dodržiavať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je potrebné hlavne pre vylúčenie rizika a faktorov, ktoré by mohli zapríčiniť vznik chorôb z povolania, pracovných úrazov a ostatných poškodení zdravia z práce. V ktorých prípadoch sa podnikateľa týkajú povinnosti ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, aké zákony a nariadenia túto oblasť upravujú a aké výnimky tu platia?

 

Legislatíva a predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) ukladá podnikateľovi povinnosť neprestajne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci (BOZP). Následne Zákonník práce uvádza, že ďalšie povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú upravené v osobitnom zákone. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je tak legislatívne upravená až v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú upravené v zákone o BOZP.

 

K legislatíve upravujúcej bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci treba zaradiť okrem samotného zákona o BOZP aj veľké množstvo vykonávacích predpisov, ktoré majú podobu vyhlášok ministerstiev. Tie podrobne opisujú niektorú z oblastí zákona o BOZP alebo zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri špecifických druhoch prác.

 

Medzi vyhlášky pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci patrí:

  • Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov;
  • Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe registrácie, hlásenia a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sú stanovené podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, elektrickými, zdvíhacími a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia považované za vyhradené technické zariadenia;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 45/2010 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri poľnohospodárskej práci;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 46/2010 Z. z., ktorou sú stanovené podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri lesnej práci a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na obsluhu niektorých technických zariadení;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 500/2006 Z. z., v ktorej je ustanovený vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 182/2013 Z. z., ktorou je stanovené minimálne technické a prístrojové vybavenie na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z., ktorou sa určujú detaily o požiadavkách a rozsahu vzdelávacej a výchovnej činnosti, overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti, projekte výchovy a vzdelávania a vedení predpísanej dokumentácie;
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sú stanovené podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností a na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich.

 

Na koho sa vzťahuje zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Povinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP sa začínajú na podnikateľa vzťahovať od chvíle zamestnania prvého zamestnanca. Vzťahujú sa na všetkých zamestnávateľov a všetkých zamestnancov nezávisiac na predmete práce, ktorú vykonávajú. Zákon o BOZP sa teda vzťahuje na úplne všetky odvetvia výrobnej aj nevýrobnej sféry. Keď podnikateľ prestane zamestnávať svojich vlastných zamestnancov, povinnosti ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa na neho už nebudú vzťahovať.

 

Na účely zákona o BOZP sa zamestnávateľom rozumie fyzická osoba – napr. živnostník alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu, alebo vykonáva praktické vyučovanie žiakov odborného učilišťa, žiakov učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy.

 

Na účely zákona o BOZP sa zamestnancom rozumie:

  • žiak strednej školy pri praktickom vyučovaní, študent vysokej školy pri praktickej výučbe, žiak učilišťa a žiak odborného učilišťa;
  • fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnom vzťahu alebo v podobnom pracovnom vzťahu vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu na základe jeho inštrukcií za odmenu alebo mzdu.

 

Zákonník práce uvádza, že pracovnoprávne vzťahy vznikajú uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Podnikateľ sa tak stáva zamestnávateľom už od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Povinnosti vyplývajúce zo zákona o BOZP teda začínajú platiť pre podnikateľa od vtedy čo zamestná aspoň jedného zamestnanca na pracovnú zmluvu alebo na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ak podnikateľ prestane zamestnávať, teda ukončí pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru s posledným zamestnancom, povinnosti plynúce zo zákona o BOZP sa naňho prestanú vzťahovať.

 

Pri obdobných pracovných vzťahoch podnikateľovi povinnosť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevznikne, chápu sa nimi totiž najmä pracovné vzťahy medzi príslušným orgánom verejnej správy a príslušníkmi Policajného zboru, príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, colníkmi, vojakmi, príslušníkmi Národného bezpečnostného úradu a podobne.

 

Ostatné situácie, keď vzniká podnikateľovi povinnosť zabezpečiť BOZP

Podnikateľ musí dodržiavať povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj kvôli iným dôvodom, nielen preto, že je zamestnávateľom. Zákon o BOZP ukladá povinnosti v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci primerane aj týmto podnikateľom a osobám:

  • fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Tzn. živnostníkovi, samostatne zárobkovej osobe, samostatne hospodáriacemu roľníkovi, ktorí nie sú zamestnávateľmi;
  • fyzickej osobe, ktorá sa nachádza v priestore alebo na pracovisku zamestnávateľa, ktorý si je o tom vedomý, napríklad obchodným partnerom pri návšteva výrobných priestorov;
  • príbuzným v priamom rade, čiže predkom ako rodičom, či starým rodičom a potomkom, súrodencom a manželovi fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, v prípade, že sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh;

organizátorovi dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a fyzickej osobe vykonávajúcej prácu podľa pokynov organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít.

Zdielajte!

V prípade, záujmu o naše služby stačí vyplniť kontaktný formulár

Na Vaše dotazy odpovieme IHNEĎ a so všetkým Vám radi pomôžeme.