Jednou z hlavných priorít zamestnávateľov a zamestnancov je prevencia pred vznikom pracovných úrazov. Pracovný úraz znamená poškodenie zdravia zamestnanca, ktoré spôsobilo násilné pôsobenie externých vplyvov pri výkone práce. Niekedy sa pracovný úraz vyskytne aj napriek vykonanej prevencii. V tejto súvislosti existuje niekoľko právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú tak ako na zamestnávateľa, aj na zamestnancov. V článku sú zhrnuté všetky povinnosti zamestnanca i zamestnávateľa týkajúce sa pracovných úrazov.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Každý zamestnávateľ je povinný zabezpečovať BOZP – bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a realizovať všetky nevyhnutné a dostupné opatrenia § 146 – 147 Zákonníka práce. V súvislosti s BOZP sú všetci zamestnávatelia povinní mať vypracované vnútorné predpisy, doklady, technickú dokumentáciu, a iné dokumenty podľa zákona o BOZP v rozsahuzodpovedajúcomvyhláškam, technickým normám a požiadavkám zákona. Spoločnosť sa považuje za zamestnávateľa aj ak zamestnáva len na dohodu a aj na ňu sa vzťahujú tieto povinnosti.

Vyššie spomenuté povinnosti by mali vykonávať primeraným spôsobom aj živnostníci.Primeraným spôsobom napríklad znamená, že ak je zamestnávateľ stavebná firma a vo svojej činnosti nepoužíva žeriav, nie je povinný preukazovať vykonanie odbornej skúšky a odbornej prehliadky na používanie žeriavu. Teda ak zamestnávateľ nevykonáva činnosť vzťahujúcu sa na konkrétne povinnosti nariadené zákonom, nemusí tieto povinnosti splniť.

Všeobecné povinnosti zamestnávateľa v rámci BOZP:

  • zhodnotiť riziká a vyhotoviť písomný dokument o zhodnotení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami;
  • realizovať opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
  • zariadiť, aby organizácia práce, postupy, materiály, pracoviská, pracovné prostriedky a pod. neohrozovali zdravie a bezpečnosť zamestnancov a postarať sa o požadované opravy a údržbu;
  • prijať také kroky, aby bolo možné eliminovať ohrozenie života a zdravia, prípadne ak to vzhľadom na dosiahnuté vedecké a technické poznatky nie je možné, prijať opatrenia na zníženie tohto ohrozenia;
  • skvalitňovať a prispôsobovať pracovné podmienky zamestnancom;
  • dávať pokyny na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
  • vydávať vnútorné predpisy a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci;
  • dozerať na bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, o ktorých vie, že sa nachádzajú na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch;
  • vyhlásiť zákaz fajčenia na pracoviskách, kde pracujú aj nefajčiari a zaistiť, aby bol tento zákaz dodržiavaný;
  • písomne vyhotoviť a ak je to potrebné aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a priebeh, spôsob jej vykonania a prostriedky (tento bod sa vzťahuje len na zamestnávateľov, ktorí majú 11 a viac zamestnancov);
  • stanoviť bezpečné pracovné postupy, zaopatriť ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať. Z toho mu vzniká povinnosť:
  • poskytovať nevyhnutné ochranné prostriedky zamestnancom, ktorých ochrana života alebo zdravia si to vyžaduje a viesť evidenciu o ich poskytnutí;
  • vyhotoviť zoznam poskytovaných ochranných pracovných prostriedkov na základe ohodnotenia rizika;
  • dávať pozor na riadne používanie ochranných pracovných prostriedkov a udržiavať ich v používateľnom a funkčnom stave.

Okrem toho je zamestnávateľ povinný ustanoviť jedného alebo viacerých zamestnancov za zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Táto povinnosť zaniká ak žiaden zamestnanec nechce
byť do tejto pozície ustanovený.

Definovanie pracovného úrazu

Závažným pracovným úrazom (ďalej len ZPÚ) sa rozumie pracovný úraz, ktorý spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, smrť alebo ak je jeho následkom pracovná neschopnosť v predpokladanom alebo skutočnom trvaní aspoň 42 dní.

Registrovaným pracovným úrazom (ďalej len RPÚ) sa rozumie pracovný úraz, ktorý spôsobil smrť zamestnanca alebo ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca v trvaní viac ako 3 dni.

Definícia pracovného úrazu je uvedená v § 8 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby, ktoré spôsobilo nezávisle od jej vôle krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov, ktoré:

  • fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené alebo sú v priamej súvislosti s týmito činnosťami (napr. dobrovoľný zdravotník Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz pri výkone zdravotníckych služieb, študent strednej alebo vysokej školy, ktorému sa stal pracovný úraz pri vykonávaní odbornej praxe, a podobne);
  •  zamestnanec utrpel pri vykonávaní alebo v priamej súvislosti s vykonávaním pracovných alebo služobných úloh alebo vsnahe zabrániť škode hroziacej zamestnávateľovi.

Za vykonávanie pracovných alebo služobných úloh sa považujú:

  • výkony pracovných povinností, ktoré plynú z pracovného pomeru;
  • výkony služobných povinností vyplývajúce zo služobného pomeru;
  • iné činnosti, ktoré sú vykonávané na základe rozkazu zamestnávateľa;
  • činnosti, ktoré sú predmetom služobnej alebo pracovnej cesty;

S plnením služobných alebo pracovných úloh zamestnanca priamo súvisí:

  1. prítomnosť zamestnanca na prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na vzdelávaní, ak to prikázal zamestnávateľ, ako aj školenia alebo vzdelávania, ktoré organizuje odborová organizácia alebo vyšší odborový orgán pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, v prípade, žeo tom zamestnávateľ vie alebo s tým súhlasí;
  2. záväzná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou;
  3. úkon požadovaný na výkon práce a úkon počas práce obvyklý alebo potrebný pred začiatkom alebo po skončení práce; tieto úkony nepredstavujú cestu do a späť zo zamestnania, s výnimkou cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, okrem vyšetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení realizovaného na základe rozkazu zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.
Legislatíva pre oblasť pracovných úrazov
  • Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý ustanovuje  zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze zamestnanca;
  • Zákon č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – pre účely výkonu úrazového poistenia. Zamestnávateľ musí byť úrazovo poistený. Nárok na a úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. V prípade smrti poškodeného zamestnanca má na ne nárok taktiež manžel (manželka), jeho nezaopatrené dieťa a fyzická osoba, voči ktorej mal v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť;
  • Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“), ktorý ustanovuje všeobecné pravidlá prevencie a hlavné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na eliminovanie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov a iných poškodení zdravia z práce.
Povinnosti zamestnávateľa spojené s pracovnými úrazmi

Zamestnávateľ musí určiť komu a ako sa oznamuje vznik pracovného úrazu a ostatných udalostí uvedených v §17 zákona o BOZP, ako napríklad hrozba priemyselnej havárie atď. Určí to vo vnútornom predpise, kde tiež stanovuje osobu zodpovednú za spísanie záznamu o úraze a za ďalšie povinnosti týkajúce sa pracovných úrazov. Zodpovednou osobou môže byť konateľ alebo aj zamestnanec.


Zamestnávateľ je ďalej povinný evidovať pracovné úrazy pre prípad, že by sa dôsledky pracovného úrazu prejavili neskôr. Podľa zákona o BOZP (§ 17, odsek 8, písm. a)  musí evidencia pracovných úrazov obsahovať všetky údaje, ktoré sú potrebné na spísanie registrovaného pracovného úrazu v prípade, že by sa následky úrazu prejavili až neskôr. Sú to nasledovné údaje:

  • poradové číslo;
  • meno a priezvisko zamestnanca, ktorý utrpel zranenie;
  • dátum, čas a miesto vzniku úrazu;
  • pracovná neschopnosť – počet dní pracovnej neschopnosti;
  • popis poranenia;
  • prijaté a vykonané opatrenia;
  • svedok;
  • meno, priezvisko a podpis vedúceho zamestnanca, ktorý realizoval zápis.

Pri vyplňovaní záznamu o registrovanom pracovnom úraze potrebuje mať zamestnávateľk dispozícii niektoré osobné údaje zamestnanca. Spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby však zákon o BOZP neupravuje. Osobné údaje musí preto zamestnávateľ spracúvať v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Zamestnávateľ potrebuje od zamestnanca súhlas na spracúvanie jeho osobných údajov.

Zamestnávateľ je povinný uchovávať záznam o registrovanom pracovnom úraze po dobu 10 rokov od vzniku úrazu. Tento záznam zamestnávateľ vypisuje len pri registrovanom pracovnom úraze. Evidencia pracovných úrazov sa musí uchovávať taktiež po dobu 10 rokov.

Ak nastane pracovný úraz, zamestnávateľovi vzniknú tieto povinnosti:

  1. po oznámení pracovného úrazu bez zbytočného odkladu spraviť také nevyhnutné kroky, aby zamedzil vzniku ďalšieho ohrozenia života a zdravia. Zamestnávateľovi je dovolené spraviť len nutné opatrenia na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Je zakázané meniť stav pracoviska až kým prídu príslušné vyšetrovacie orgány. V prípade, že fakty svedčia o tom, že v súvislosti s pracovným úrazom mohlo dôjsť ku trestnému činu, príslušným vyšetrovacím orgánom môže byť aj Policajný zbor. V prípade, že sa kvôli vykonaniu opatrení stav pracoviska mení, zamestnávateľ je povinný vypracovať dokumentáciu o stave pracoviska, aby bolo možné vyšetriť dôvody vzniku udalosti;
  2. ihneďdať na vedomie vznik registrovaného pracovného úrazu zástupcom zamestnancov a pokiaľ bol stanovený tak aj náležitému zástupcovi pre bezpečnosť. Ak zistené skutočnosti naznačujú, že bol v súvislosti s pracovným úrazom spáchaný trestný čin, ako napr. poškodenie zdravia nedbalosťou alebo úmyselné poškodenie zdravia, tak vznik registrovaného pracovného úrazu oznámiť aj príslušnému útvaru policajného zboru. V prípade, že je tento pracovný úraz závažný, zamestnávateľ ho musí oznámiť aj príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.
  3. písomne, prostredníctvom tlačiva „Oznámenie poistenej udalosti“ oznámiť Sociálnej poisťovni pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, a to do troch dní od úrazu.

Tlačivo je dostupné v každej pobočke Sociálnej poisťovne alebo na jej webovej stránke. Zamestnávateľ môže poslať záznam o registrovanom pracovnom úraze na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste svojho sídla. Ak mzdovú evidenciu zamestnávateľa vykonáva iná fyzická alebo právnická osoba, záznam môže poslať na pobočku príslušnú sídlu prevádzky – organizačnej zložky.

Zamestnávateľ je povinný v tlačive „Oznámenie poistnej udalosti“ uviesť nasledovné:

  • identifikačné údaje poškodeného zamestnanca;
  • vlastné identifikačné údaje;
  • detailný popis vzniku poistnej udalosti;
  • odôvodnenie zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa, a to buď celkom alebo sčasti;
  • zavinenie zamestnanca, tak ako ho dokázalo vyšetrenie pracovného úrazu;
  • percentuálne vyjadrený rozsah zavinenia zamestnanca (ak to v oznámení odôvodní, môže tento údaj zamestnávateľ zaslať aj dodatočne po skončení vyšetrovania);
  • či bol podaný návrh na súd ohľadom pracovného úrazu;
  • ak bol podaný návrh na súd, označenie súdu, ktorý v tejto veci koná;
  • názov orgánu, ktorý vyšetroval daný pracovný úraz .

Pre určenie výšky úrazovej dávky, na ktorú má zamestnanec nárok, musí zamestnávateľ Sociálnej poisťovni poskytnúť aj údaj o dennom vymeriavacom základe tohto zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný:

  1. registrovať pracovný úraz, ktorý spôsobil smrť zamestnanca alebo pracovnú neschopnosť zamestnanca v trvaní viac ako tri dni (ďalej sa označuje ako „registrovaný pracovný úraz“).Registrácia znamená zapísanie záznamu o úraze najneskôr do 4 dní od oznámenia vzniku registrovaného pracovného úrazu. Postup je nasledovný:
    1. určenie dôvodov a okolností vzniku registrovaného pracovného úrazu za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ak je to s ohľadom na zdravie zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz možné, tak aj za jeho prítomnosti. Ak nastane závažný pracovný úraz, zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika;
    1. spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze nie neskôr ako do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu. Vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze je uvedený vo vyhláške MPSVR SR č. 500/2006 Z. z.;
    1. prijatie a uskutočnenietakých opatrení, ktoré zamedzia opätovnému vzniku obdobného pracovného úrazu.
  2. poslať záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, a to:
  3. zamestnancovi, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz;
  4. pokiaľ zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu umrel, tak jeho pozostalým;
  5. príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.
  6. ak ide o registrovaný pracovný úraz, predložiť pobočke Sociálnej poisťovne „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“, a to najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o pracovnom úraze dozvedel.  Pokiaľ nejde o registrovaný pracovný úraz, stačí keď zamestnávateľ oznámi výsledky vyšetrovania a zašle Oznámenie poistnej udalosti. Nie je potrebné, aby spisoval záznam.
  7. poslať správu o prijatých a uskutočnených opatreniach na zamedzenie opakovaniaobdobného pracovného úrazua o vyšetrení okolností a príčin vzniku závažného pracovného úrazu náležitému inšpektorátu práce alebo náležitému orgánu dozoru do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel.

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze zamestnanca iného zamestnávateľa

Veľa firiem využíva pre získanie pracovnej sily služby personálnych agentúr. Tie im poskytujú svojich zamestnancov, ktorí sú zamestnancami personálnej agentúry, no pracujú v mieste iného zamestnávateľa, tam kde ich pridelí personálna agentúra.

Ak sa zraní zamestnanec iného zamestnávateľa, ako toho u ktorého sa stal pracovný úraz, zamestnávateľovi, u ktorého sa úraz stal vznikajú tieto povinnosti:

  1. informovať o pracovnom úraze zamestnávateľa zamestnanca;
  2. v prípade, že ide ak o registrovaný pracovný úraz, zistiť príčinu vzniku RPÚ;
  3. poslať zamestnávateľovi zamestnanca podklad pre spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze;
  4. ak ide o závažný pracovný úraz, ohlásiť úraz na príslušný Inšpektorát práce;
  5. vykonať príslušné opatrenia proti opätovnému vzniku úrazov.

Povinnosti zamestnanca spojené s pracovnými úrazmi

Povinnosťou zamestnanca je pri výkone svoje práce rešpektovať a dodržiavať právne predpisy a tiež všetky ostatné predpisy, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ak nastane pracovný úraz, najdôležitejšou povinnosťou postihnutého zamestnanca je ošetriť zranenie alebo vyhľadať pomoc.

V prípade, že zamestnanec utrpí pracovný úraz a jeho stav mu to dovoľuje, je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť zamestnávateľovi. Postihnutý zamestnanec je ďalej povinný, ak mu to jeho stav dovoľuje, poskytnúť všetky potrebné informácie o vzniku pracovného úrazu, pri evidencii alebo následnej registrácii (spísanie záznamu o pracovnom úraze).

Povinné úrazové poistenie zamestnávateľa

Zamestnávateľ je zodpovedný za škodu aj v prípade, že neporušil povinnosti vyplývajúce z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ musí byť úrazovo poistený. Zamestnanec má právo na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa. Oblasť odškodňovania pracovných úrazov je právne upravená v zákone o sociálnom poistení – úrazové poistenie.

Zodpovednosť zamestnávateľa za ujmu spôsobenú pracovným úrazom

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze zamestnanca je špecifikovaná v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Zamestnávateľ je objektívne zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania zamestnanca, ak bol poškodený zamestnanec u zamestnávateľa v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere a ak sa svojej zodpovednosti zamestnávateľ sčasti alebo úplne nezbaví.

Zamestnávateľ sa sčasti zbaví zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze ak dokáže, že:

  • poškodený zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie BOZP, napriek tomu, že o nich bol riadne a preukázateľne informovaný, a že toto porušenie bol jedným z dôvodov vzniku škody;
  • zamestnancovi vznikla škoda v dôsledku toho, že nekonal bežným spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že aj keď neporušil pokyny na zaistenie BOZP, právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo osobitné predpisy, konal bez uváženia a musel si pritom vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti uvedomovať, že si tak môže poškodiť zdravie;
  • jedným z dôvodov vzniku škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.

V zmysle § 196 ods. 3 ZP sa určí časť škody, za ktorú je zodpovedný zamestnanec na základe miery jeho zavinenia.

Zamestnávateľ sa úplne zbaví zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze ak dokáže, že jedinou príčinou vzniku škody bol fakt, že:

  • škodu si zavinil poškodený zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nebol schopný škode zamedziť;

alebo

  • škoda bola zapríčinená pretože poškodený zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy a pokyny na zaistenie BOZP, napriek tomu, že o nich bol riadne a dokázateľne informovaný a ich znalosť a dodržiavanie boli systematicky vyžadované a kontrolované.

Pokuty za nedodržanie povinností ohľadom pracovných úrazov

V zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce ukladá Inšpektorát práce za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o BOZP sankcie až do výšky 100 000 eur. Ak zamestnávateľ do určeného termínu nedostatky neodstráni, pokuta sa môže zdvojnásobiť.

Zamestnávateľ musí dodržiavať aj spomínané povinnosti voči Sociálnej poisťovni, ktoré mu ukladá zákon o sociálnom poistení. Je tiež povinný zadarmo poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho poistenia v rozsahu, ktorý upravuje zákon. Ak zamestnávateľ nedodržiava svoje povinnosti, pobočka Sociálnej poisťovne ho vyzve na ich plnenie alebo na odstránenie nedostatkov a určí mu lehotu. V prípade, že zamestnávateľ v stanovenej lehote na výzvu nereaguje, Sociálna poisťovňa mu môže dať pokutu až do výšky 16 596,96 €.

Ak si v určenej lehote nesplnia povinnosti zamestnanci zamestnávateľa alebo osoby oprávnené vykonávať za zamestnávateľa právne úkony, hrozí im poriadková pokuta vo výške od 65 € do 650 €. Ak porušenie povinností spôsobilo smrteľný pracovný úraz zamestnanca, minimálna výška pokuty je 33 000 eur.

Zdielajte!

V prípade, záujmu o naše služby stačí vyplniť kontaktný formulár

Na Vaše dotazy odpovieme IHNEĎ a so všetkým Vám radi pomôžeme.