Každý zamestnávateľ má povinnosti týkajúce sa pracovnej zdravotnej služby a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí dodržiavať. Špecifické povinnosti mu vznikajú už pri zamestnaní prvého zamestnanca. V tomto článku zhrnieme len základné povinnosti zamestnávateľa pri prijatí prvého zamestnanca, ktoré sa týkajú pracovnej zdravotnej služby  a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Legislatíva upravujúca BOZP a PZS

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci úzko súvisí s pracovnou zdravotnou službou. Cieľom obidvoch týchto oblastí je zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a to hlavne predchádzaním rizík a ochranou pred nimi. 

Pracovnú zdravotnú službu upravuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“). Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci upravuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). K týmto zákonom prináleží aj kvantum vyhlášok a nariadení.

Zákon o ochrane verejného zdravia a zákon o BOZP ukladá zamestnávateľom mnoho povinností. Tie sa líšia v závislosti od veľkosti zamestnávateľa alebo predmetu činnosti zamestnávateľa a zdravotných rizík, ktoré s tým súvisia.

Vznik povinností týkajúcich sa BOZP a PZS

Pracovná zdravotná služba a bezpečnosť a ochrana zamestnancov pri práci sa týkajú len zamestnávateľov. Ak podnikateľ nemá svojich zamestnancov, PZS a BOZP sa naňho nevzťahujú.

Definícia zamestnávateľa je podobná v zákone o ochrane verejného zdravia aj v zákone o BOZP. Zamestnávateľom je fyzická alebo právnická osoba, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov alebo osoba zamestnávajúca fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. V zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je uvedené, že pracovnoprávne vzťahy vznikajú uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru

Podnikateľ sa teda stáva zamestnávateľom uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Z čoho vyplýva, že ak má podnikateľ minimálne jedného zamestnanca zamestnaného na pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, vznikajú mu povinnosti týkajúce sa pracovnej zdravotnej služby a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu

Pri zamestnaní prvého zamestnanca vzniká podnikateľovi povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby. Pracovnú zdravotnú službu upravuje § 30a až 30d zákona o ochrane verejného zdravia.

V súčasnosti sú povinní zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu všetci zamestnávatelia. Znamená to, že táto povinnosť platí aj pre zamestnancov zaradených do prvej alebo druhej kategórie, čo sú nerizikové práce z hľadiska možnosti ich pôsobenia na zdravie zamestnancov. V pracovnej zdravotnej službe sa však chystajú zmeny, ktoré by mali znížiť túto administratívnu záťaž pre zamestnávateľov.

Spôsoby zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby pre prvého zamestnanca

Aby zamestnávateľ zabezpečil pracovnú zdravotnú službu pre svojich zamestnancov, určí nato dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí sú s ním v trvalom pracovnom pomere. Ak bude zabezpečovaná zdravotná služba vlastnými zamestnancami aj pre zamestnancov tretej a štvrtej kategórie, musí ju vykonávať minimálny tím pracovnej zdravotnej služby, ktorý pozostáva z verejného zdravotníka a lekára s určenou špecializáciou.

Ak sa bude pracovná zdravotná služba zabezpečovať vlastnými zamestnancami výlučne pre zamestnancov prvej a druhej kategórie, môže byť vykonávaná verejným zdravotníkom, lekárom s určenou špecializáciou, autorizovaným bezpečnostným technikom alebo bezpečnostným technikom.  

V prípade, že prvý zamestnanec zamestnávateľa nemá vyššie uvedenú klasifikáciu, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vykonanie pracovnej zdravotnej služby dodávateľským spôsobom. Teda s fyzickými osobami – podnikateľmi alebo právnickými osobami, ktoré môžu túto činnosť vykonávať podľa § 30a ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia. Za nezabezpečenie pracovnej zdravotnej služby môže byť zamestnávateľovi uložená pokuta vo výške od 150 do 20 000 eur.

Povinnosti týkajúce sa BOZP pri prvom zamestnancovi

V § 6 zákona o BOZP je uvedených mnoho povinností, ktoré je zamestnávateľ povinný dodržiavať, aby zaistil bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Každá z týchto povinností má veľkú váhu. Ide o povinnosti, ktoré musí zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiavať nielen pri zamestnaní prvého zamestnanca, ale neprestajne.

V § 7 zákona o BOZP sú samostatne špecifikované povinnosti zamestnávateľa oboznamovať zamestnanca s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný uskutočniť už pri prijatí prvého zamestnanca do zamestnania a neskôr pravidelne opakovať.

Povinnosť zamestnávateľa vykonať školenie o BOZP

Pri prijatí prvého zamestnanca je zamestnávateľ okrem iného povinný aj vykonať školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Podľa zákona o BOZP musí byť školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vykonané preukázateľne a zrozumiteľne. 

Zamestnávateľ dokáže, že si splnil povinnosť uskutočniť toto školenie tým, že po absolvovaní školenia každý zamestnanec o tejto skutočnosti podpíše záznam, ktorý si zamestnávateľ uschová. Aby bolo školenie vykonané zrozumiteľne, malo byť vykonané tak, aby mu každý zamestnanec porozumel. Na školenie by teda mal byť vymedzený dostatočný čas, školenie by malo obsahovať aj praktické príklady a lektor by sa mal vyjadrovať spôsobom zrozumiteľným pre zamestnancov.

Povinnosťou zamestnávateľa je oboznámiť zamestnanca:

  • s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s prevenciou pred nimi a s dopadmi, ktoré môžu zanechať na zdraví;
  • so zoznamom prác a pracovísk: 1. ktoré nie sú dovolené mladistvým zamestnancom, 2. ktoré by mohli predstavovať riziko pre dojčiace ženy, tehotné ženy a matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, 3. ktoré nie sú dovolené tehotným ženám, dojčiacim ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode;
  • so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku, s bezpečnými pracovnými postupmi a s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
  • so zákazom vstupovať alebo zdržovať sa v určitom priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli priamo ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný vykonať školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pri prijatí zamestnanca do zamestnania. Aby bolo možné efektívne zabrániť vzniku hrozieb, ktoré môžu nastať pri práci alebo v súvislosti s ňou, školenie by sa malo vykonať skôr než začne zamestnanec vykonávať akúkoľvek prácu. Ak osobitné predpisy pri konkrétnej práci neustanovujú kratší čas, periodickosť ďalších školení je najmenej raz za dva roky. Školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa musí vykonávať aj vždy pri zavedení novej technológie, nového pracovného postupu, nového pracovného prostriedku, pri preložení zamestnanca na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení zamestnanca na inú prácu.

Ak zamestnávateľ nevykoná školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci môže mu byť uložená pokuta vo výške od 1 000 do 200 000 eur.

Spôsoby vykonania školenia o BOZP

Pri prijatí prvého zamestnanca má zamestnávateľ dve možnosti uskutočnenia školenia. Buď ho vykoná osobne alebo dodávateľským spôsobom prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby s oprávnením od Národného inšpektorátu práce na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce. Keď bude mať zamestnávateľ vlastných zamestnancov, môže vykonať školenie aj prostredníctvom vlastných zamestnancov. 

Povinnosť zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky zamestnancov

S prijatím prvého zamestnanca vzniká zamestnávateľovi aj povinnosť posúdiť zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na danú prácu. Zdravotná spôsobilosť na prácu sa vykonáva prostredníctvom lekárskych preventívnych prehliadok a hodnotením zdravotného rizika.

Všetky náklady vzniknuté v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu sú na ťarchu zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ nezabezpečí povinnú lekársku preventívnu prehliadku, môže dostať pokutu vo výške od 150 do 20 000 eur.

Povinnosť posúdiť zdravotnú spôsobilosť preventívnymi prehliadkami vzniká u zamestnanca:

  • ktorého zdravotná spôsobilosť na prácu je požadovaná osobitným predpisom (napríklad profesionálny vodič nákladnej dopravy);
  • ktorý vykonáva prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie;
  • ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej, tretej alebo štvrtej kategórie, v prípade, že túto prácu kvôli zdravotným dôvodom nevykonával viac ako šesť mesiacov;
  • pri opakovanom vzniku choroby z povolania na tom istom pracovisku, u rovnakého povolania.

Lekárske preventívne prehliadky vzťahujúce sa na prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie treba vykonať ešte pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ však môže zabezpečiť lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie aj u zamestnancov, vykonávajúcich práce, ktoré sú v prvej alebo druhej kategórii.

Povinnosť zamestnávateľa zriadiť bezpečnostnotechnickú službu

Už pri prijatí prvého zamestnanca má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov aj bezpečnostnotechnickú službu. Zabezpečiť ju môže dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je, že bude bezpečnostnotechnickú službu vykonávať prostredníctvom dostatočného počtu vlastných zamestnancov, ktorí nadobudli osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika alebo bezpečnostného technika. V prípade, že ide len o malého zamestnávateľa, túto úlohu môže splniť aj štatutárny orgán po absolvovaní odbornej prípravy, pričom nemusí byť ani bezpečnostným technikom. Ďalšou možnosťou, ak prvý zamestnanec zamestnávateľa nemá vyššie uvedenú klasifikáciu, je zmluvne dohodnúť vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom s jednou alebo niekoľkými fyzickými osobami alebo s právnickými osobami, ktorým povolil vykonávať bezpečnostnotechnickú službu Národný inšpektorát práce.

Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu, môže mu byť uložená pokuta vo výške od 1 000 do 200 000 eur. Podrobnosti o bezpečnostnotechnickej službe, náplni činnosti bezpečnostnotechnickej služby, minimálnom počte členov bezpečnostnotechnickej služby a o požiadavkách na vlastných zamestnancov vykonávajúcich bezpečnostnotechnickú službu nájdete v článku Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu.

Zdielajte!

V prípade, záujmu o naše služby stačí vyplniť kontaktný formulár

Na Vaše dotazy odpovieme IHNEĎ a so všetkým Vám radi pomôžeme.